Útok žraloka

📍Fidži

Beachcomber bol jednoznačne ostrov, ktorý nám najviac utkvel v pamäti. Krásna priezračná voda, ticho, jemný piesok a neskutočné veľa možnosti na rôzne vodné športy. Ako prvé sme skúsili snorkling, prvý ponor a my sme nestíhali jasať nad tou nádherou. Tri metre pod vodou a pod nami iný SVET, taký pokojný, čistý, šťastný, kde si rybičky plávali kade tade a strácali sa nám v nádherných farebných koráloch. 

Aby toho nebolo málo, na vodný „banán“ nás nahovoril jeden miestny vtipálek, ktorý nám tvrdil, že nás povozí tak, že budeme viac vo vode ako na banáne. Stávku prijímame, plní odhodlania nasadáme na banán nestihneme prediskutovať našu stratégiu a prásk do vody. Kapitán lode sa od smiechu hádzal po zemi a my sme neverili aké to mal jednoduché. Keď sme takto ako hrušky popadali minimálne 5 krát úsmev kapitána kdesi unikol, asi preto, že nám trvalo neskutočne dlho sa na ten banán vyštverať. Nad taktikou, ktorú potom „kapitán“ ako sa sám nazýval zvolil, dnes už len neveriacky krútim hlavou. Po našom xtom páde kedy sme sa nevedeli na banán vyštverať kapitán skričal „šaaaarks, šaaaaaarks“ ČOOO? stotina sekundy a všetci štyria sme ako prikovaný sedeli na banáne. Nemusím Vám ani      hovoriť, že ďalších pár minút sa mu nepodarilo zhodiť nás, ani keď skúšal akékoľvek triky. Ani vysvetlenie, že na Fidži sa žraloci (okrem tých malých koralových) nenachádzajú nestačilo na to, aby sme nášmu kapitánovi odpustili.