Prvý deň v Afrike a už viem, že opálenejších tu stretnem menej, než som čakala. Zatiaľ vedú vyblednutí. Aspoň na letisku.
Do Afriky sa letí dlho
Viedeň – Frankfurt zbehne ako voda, ale desať hodín do Johannesburgu je iná liga. Zachraňuje ma osvedčený recept: pohár červeného zmiešaného s colou.
Môj spolusediaci, postarší Španiel, sa pri pohľade na to miešanie tĺkol po hlave a hundral si niečo v katalánčine. Nech si hundre – ja som spala tri hodiny v kuse, čo je v lietadle môj osobný rekord.
Zambia, Livingstone!
V rade na pasovú kontrolu stojím vyše hodiny a v hlave si opakujem pokyny z cestovky:
- hlavu dole
- nikoho nepočúvať
- nič si nekupovať
- ísť rovno k taxíku
Pripravená na nápor otravných taxikárov prechádzam halou… a nič. Nikto ma neotravuje. Nakoniec prosím ja ich.
Keď sa konečne dostanem k stanovišťu, za dve sekundy sa ku mne rozbehne päť šoférov naraz. Neviem, ako to majú medzi sebou dohodnuté, ale bez hádky ostane jeden a ten ma – ó, zázrak – neodrbe.
Prekvapenia pokračujú
Po prvé: cesty hladučké ako detský zadoček. Žiadne jamy, žiadne výmole. Po druhé: šofér vie, kde je Slovensko!
Do kempu je to necelých pätnásť minút cez hlavnú ulicu Livingstone, ktorej sa hovorí aj „ulica sprchy“ – vidno z nej stĺp vodnej triešte z Viktóriiných vodopádov vzdialených desať kilometrov.
Prvý meeting a pizza s dobrým skutkom
Večer prvý meeting: piati Angličania, dve Novozélanďanky a Kanaďanka s poľskými rodičmi, s ktorou budem najbližšie tri týždne zdieľať stan. Sprievodca Masivo nám vysvetlí, čo nás čaká a neminie.
A potom všetci spolu na pizzu do talianskej reštaurácie Olga’s, kde polovica útraty ide deťom v núdzi. Dobrý skutok a pizza v jednom – takto by mohol vyzerať každý prvý deň.
Kde to bolo
📍 Livingstone, Zambia · Otvoriť celú mapu Afrika 2013