Bye Singapore Hello Kuala Lumpure
Aj napriek tomu, že stredná škola ma naučila staré známe a pravdivé – dva krát meraj raz strihaj – som tuto magickú vetu na chvíľku zabudla. Bodaj by nie keď sa blíži stretávka po xx rokoch.
Po príjemnej ale dlhej ceste zo Singapuru sme sa nevedeli dočkať kedy sa čekneme OPÄŤ do hostela 🤦🏻♀️ (ALE súkromná izba) a vyberieme sa naplniť si hladné brušká. Keďže bezkontaktné platenie sa tu skončilo a ako vždy pripravené cestovateľky sme pri sebe žiadny malajzijský ringgit nemali, naše prestávky po ceste boli v znamení cik pauzy. Žiadne rezne, kyslé uhorky, chleba…nič! cik pauza a pokračuje sa.
Za 5€ na noc som nečakala queen suit ale, čo je veľa to je málo OKNO som čakala. Nebolo. Po výmene zdesených pohľadov s kamoškou sme usúdili, že toto, toto nedáme. Zahrali sme to ale na istotu, po ceste na večeru sme prešli pár hotelov v okolí, zistili dostupnosť a vybrali ten s oknom, za prijateľnú cenu. Z hostela sme si zobrali švestky a teraz si užívame výhľad z okna a čerstvý vzduch (ok nie je čerstvý ale znie to fajn).
Koniec dobrý všetko dobré.