Smer Three Gorges Dam

Loď ako z prvej svetovej, hromadný budíček s vrieskajúcou hudbou a po Čínskom múre najväčšia stavba Číny.

Nalodenie v Yichangu

Do Yichangu sme z Wuhanu dorazili na poludnie. Ani sme sa nikde neubytovali a George nám hneď urobil orientation walk po meste, kde nič nie je a nie je vôbec turistické, takže všetky oči boli na nás. Po spoločnom obede sme sa flákali po meste, kúpili si jedlo na loď a okolo piatej nás autobus po dvoch hodinách jazdy doviezol k lodi.

Loď bola ešte asi z prvej svetovej – izba malá, s dvoma drevenými posteľami a malým záchodom. Reštika už bola zatvorená a platilo tam pravidlo, že my turisti môžeme ísť jesť až po Číňanoch. Izbu sme mali číslo 302 a na lodi so zhruba 400 pasažiermi sme boli my šiesti jediní turisti. Zahrali sme si karty a išli spať.

Welcome in Communist ☺

Budíček bol hromadný o šiestej ráno – všade začala vrieskať hudba a do toho Číňanka klopala po dverách. O hodinu sme už boli na suchu v autobuse smer WHITE KING TEMPLE. Chrám nebol ničím zaujímavý, tak sme sa vrátili na loď, kde sme mali pár hodín voľna.

Ďalšia túra začala o tretej a trvala štyri hodiny. Najskôr nás menšia loď zobrala k zálivu, kde sme presadli na typické čínske lode, ktoré veslovali starí páni (od 60 do 80 rokov). Nadreli sa, previezli nás 30 minút hore prúdom, otočili sa a išli naspäť – a my sme poriadne ani nevedeli, čo bola pointa výletu. Večer sme mali okolo jedenástej prechádzať cez lodný výťah, ktorý sme nakoniec prespali.

Three Gorges Dam zásobuje Čínu elektrinou a po Čínskom múre je to najväčšia stavba v Číne.

Deň v Yichangu a 16 hodín do Xi’anu

Ráno o siedmej sme priplávali do prístavu v Yichangu. Rozospaté po nie veľmi príjemnej noci na lodi sme sa dostali do hotela, a keďže izby ešte neboli hotové, dali sme si raňajky. V meste nie je absolútne nič zaujímavé, tak sme si na izbe pozreli film a dali si nap. 🙂

Na „west lunch“ v hotelovej reštike bolo objednávanie bez Georgea komplikované – po desiatich minútach prišiel čašník a povedal NO, čiže to jedlo nemali. Po radosti z western food sme ostali nasucho so sendvičmi. O štvrtej sme si s chalanmi zahrali dve hodinky biliard a večer sme si kúpili víno a dobrôtky a urobili vlastnú párty na izbe.

Na druhý deň nás o jednej vyzdvihol taxík, odviezol na stanicu a čakalo nás 16 hodín vo vlaku do Xi’anu. V stiesnených podmienkach sa veľa robiť nedá – karty, film a spať. Čo bola vo vlaku tá najhoršia vec…