Osemtisíc sôch, ktoré každoročne prilákajú do Číny tisíce návštevníkov, prilákalo aj mňa. Terracotta army.
Armáda, ktorú našli farmári
Ráno o pol deviatej sme vyrazili autobusom do múzea terakotovej armády (hodina cesty). Hneď po príchode sme si pozreli video, ktoré nám dalo akú-takú predstavu o tej dobe a ukázalo, ako armádu stavali. Armádu objavili v roku 1974 náhodne traja farmári pri kopaní studne – dvaja z nich sú stále nažive a sú miestne celebrity. Jeden tam bol a podpisoval knižky.
Tri pity
Potom sme mali dve hodiny rozchod na múzeum, ktoré je rozdelené na tri časti. Najkrajší a najväčší je pit číslo 1 – hotová je však len polovica vojakov a na ďalších archeológovia stále pracujú. Pôvodne bola armáda farebná, ale keďže ju zničili vojská pri vojnách, farby sa postupne stratili a dnes majú sochy „železnú“ farbu. Pit 3 je menší, v tvare písmena U a počas vojen bol najviac zničený – vojakov v ňom bolo spolu asi 60. Pit 2 bol tiež malý.
Obed u farmárov a nočák do Šanghaja
Po múzeu sme sa celá skupina stretli na spoločný obed u miestnych farmárov. Keďže sa blížime na sever, kde ryžu už toľko nepestujú, vystriedal ju chlieb – a k obedu chutil výborne. Večer nás čakal ďalší nočný vlak, tentokrát do Šanghaja. George to pekne pokašľal, takže sme boli poprehadzovaní po celom vlaku a nikto z nás nebol v kupé spolu. Šérovať „miestnosť“ s cudzími ľuďmi a ich zvykmi bol ďalší neskutočný zážitok.
Kde to bolo
📍 Terracotta Army Museum, 28. 5. 2010 · Otvoriť celú mapu Ázia 2010