Trúba na Bali

Bali, nádherný ostrov v Indonézii, nás zaujal natoľko, že sme sa rozhodli prenajať si auto a prejsť si ho krížom krážom same. Bol to nezabudnuteľný zážitok pre nás a naše uši.

Indonézske ferrari

Po povinnej kontrole na letisku sme zamierili k dvom usmievajúcim sa chalanom, ktorí držali nápis s našimi menami. Nestihli sme sa ani predstaviť a už sa nám v rukách ligotali kľúče od nášho indonézskeho ferrari. Či máme vodičák, ich nezaujímalo – skontrolovali si číslo kreditky a stratili sa v dave. Fantastické, vravíme si, aspoň sa do vopred zabookovaného hotela v centre mesta dostaneme ešte pred zotmením.

15 km, 5 hodín

• 15:06 Naša “krabica” naložená, dovolenka sa môže začať…
• 15:08 Prvý kruhový objazd. Prešli sme si ho trikrát dookola, za čo sme si vypočuli asi 5 variantov klaksónov od rôznych šoférov, no informačné tabule sme hľadali márne. Nevadí, skúsime rovno, zarovno s davom.
• 15:10  Len tak-tak sa vyhýbame prvej kolízii so skútrom, ktorý si to BEZ SMEROVIEK nasmeroval presne pred nás. Zistili sme, že brzdy našej krabice fungujú, a jeho trúba tiež… Pheeew
• 15:50 Už 20 minút v zápche, nevadí, čas zaháňame fotením všetkého naokolo, je čo fotiť.
• 16:00 Skoro hodinu na ceste, mesto v nedohľadne, informačné tabule tiež, hmm, nevadí.
• 16:30 Ideme správne?
• 17:00 Pozriem sa naokolo a v dave áut a ľudí zbadám štyri vyplašené oči. Bieli! Turisti! Na palubnej doske majú snáď stovky máp. Sme zachránené, vravíme si, budeme ich nasledovať, snáď idú tam, kde aj my.
• 17:15 Jazdíme v tesnom závese za Jeepom, ktorého posádkou sú určite turisti.
• 17:45 Prvá tabuľa, DENPASAR 10 km, rovno… Našu Jeep GPS sme síce stratili, no tabuľa hovorila jasne, treba ísť rovno…
• 18:30 Druhá kolízia, šťastne sa jej vyhýbame, a aj napriek tomu si vypočujeme od šoféra klaksón… Prečo?
• 19:30 rovno, trúba, doľava, trúba, rovno, trúba, doprava, trúba, kruhový, trúba, krava, trúba, skúter, trúba, doprava, trúba, rovno, trúba… Hotel v nedohľadne, pocit, že sa možno z tohto bludiska raz vysomárime, tiež…
• 19:45 Nastal čas na plán B.
• 19:50 Vystupujem z auta a zamierim si to k prvému autu stojacému vedľa cesty. S malou dušičkou mu ukazujem papier s adresou nášho hotela dúfajúc, že nám pomôže. Za 5 dolárov nám prisľúbil, že pôjde pred nami a my ho jednoducho budeme nasledovať. Platí.
• 19:55 rovno, trúba, doľava, trúba, rovno, trúba, doprava, trúba, kruhový, trúba, krava, trúba, skúter, trúba, doprava, trúba, rovno, trúba… Hotel, náš hotel! Vyskakujeme z auta, nášmu záchrancovi strkáme do ruky ďalšiu 5-ku ako sprepitné. Ten neverí vlastným očiam, za odmenu nám vyniesol ruksaky až do izby a poprial krásnu dovolenku. Pheew

• 20:00 Stále neverím, že sme to dokázali. Sedíme v našej hotelovej izbe so zaľahnutými ušami… 15 km, 5 hodín. Aj Schumacher by nám našu rýchlosť závidel.

Mapa ako od 4-ročného dieťaťa

Naša oslava sa ale musí presunúť na neskôr, zmorené z dnešného výkonu zaspávame. Na druhý deň sme nenechali nič na náhodu, zamierili sme si to rovno do “trafiky” a kúpili mapu. Pri pohľade na tú mapu som si vôbec nevedela predstaviť, ako sa podľa nej máme orientovať. Čiara cez čiaru bez akýchkoľvek vysvetliviek. Pripomínalo to obrázok nakreslený 4-ročným dieťaťom.

Po vymotaní sa z Denpasaru sme zistili, že to až také zlé nebude, kruhové objazdy vystriedala obyčajná úzka cestička a po zápchach ani náznak. Toto je pravé Bali, jednoduché a nekomplikované. Aj napriek tomu, že sme tých áut míňali menej a menej, ŽIADNE si nenechalo ujsť príležitosť zatrúbiť. Párkrát sme vystúpili z auta, skontrolovali si všetko naokolo, no nič sme nenašli. Fakt divné. No nechceli sme si kaziť dovolenku rozmýšľaním, aký asi majú s nami problém.

Záhada trúbenia vyriešená

Po celom dni v aute sme záhadu trúbenia aj s pomocou miestnych vyriešili.