Ráno vojnové tunely Cu Chi, poobede šialený taxík na letisko a na záver veta, ktorú na cestách nechce počuť nikto: „Nemôžem vás nájsť v systéme.“
Tunely Cu Chi
Ráno sme sa rozhodli, že zájdeme na poldennú túru do vojnových tunelov vzdialených asi dve hodiny autobusom od mesta. Túra stála iba 5 dolárov a bola celkom zaujímavá. Najskôr nám pustili video z tej doby a potom sme sa mohli prejsť po okolí. Tunely slúžili ako úkryty Vietnamcov proti Američanom – boli veľmi rozsiahle a chytrí Vietnamci v nich nastražili veľa pascí. Cestou späť sme sa ešte zastavili vo fabrike, kde Vietnamci ručne vyrábajú vázy, sošky a obrazy.
Beh na letisko
Do hotela sme sa vrátili o tretej, v behu zobrali ruksaky a poriadne sa ani nestihli rozlúčiť, lebo sme sa báli, že nestihneme lietadlo. Matt nám objednal taxík a prekvapivo sme boli na letisku za 15 minút – aj keď sme cestou párkrát skoro pripravili o život cyklistov a raz si taxikár skrátil cestu cez chodník.
Ty neodletíš…
Na check-ine mi slečna po chvíli ťukania do počítača oznámila, že ma nemôže nájsť v systéme. Nechápala som prečo. Potom mi ukázala moju letenku – bola síce na 14., ale na apríl. A keďže bol máj, použiť sa nedala. V pokladni mi povedali, že let o piatej je plný. Veronika odletela a ja som ostala čakať, či sa niečo uvoľní na let o 17:30.
Letenku som si musela upgradnúť, čo ma stálo vlastne ako cena novej ($50). Chvalabohu, slečna za okienkom bola ako-tak príjemná (vedela aj po anglicky) a miesto sa našlo. Na letisku v Hanoji sme sa s Veronikou stretli a pokračovali, akoby sa nič nestalo – akurát ja zapíšem viac stránok v denníku. Hehe.
Kde to bolo
📍 Cu Chi · Saigon → Hanoj, 14. 5. 2010 · Otvoriť celú mapu Ázia 2010