Prašná „skákacia“ cesta cez bohom zabudnuté dedinky, hranice prejdené pešo v 40-stupňovej horúčave a na konci dňa plavba do dediny, kam sa dá dostať iba cez rieku.
Zbohom, Kambodža
Po zhruba šesťhodinovej jazde, tentokrát vo vlastnom autobuse, sme sa dostali do Vietnamu. Cesta na hranice bola veľmi zaujímavá – asfaltky vystriedala prašná „skákacia“ cesta cez dedinky, kde domáci snáď nemohli ani uveriť, že vidia autobus. Všade chudoba.
Hranice sme prešli pešky a na vietnamskej strane nás už čakal autobus. Vybavovanie netrvalo dlho, ale pri 40-stupňových teplotách sme ledva dýchali.
Iný svet za hranicou
Hneď po prekročení hraníc sme videli dosť veľký rozdiel medzi Kambodžou a Vietnamom. Keďže Vietnam je komunistická krajina, videli sme omnoho menej ľudí len tak ležať a nič nerobiť. A voda je tu všade – ľudia bývajú pri riekach a chovajú dobytok aj ryby.
Plavba po Mekongu
Hneď ako sme dorazili do hotela a vybalili sa, zobral nás miestny sprievodca na plavbu loďou a ukázal nám dedinu, do ktorej sa dá dostať iba cez rieku. Trvalo to hodinu a hneď sme sa vrátili na hotel – ja som bola stále chorá ešte z predošlého dňa.






Kde to bolo
📍 Sihanoukville → delta Mekongu, 12. 5. 2010 · Otvoriť celú mapu Ázia 2010


